Loading...
Instagram Sme Futbalnet

História obce

utorok, 3 september 2019

Kraľovany vznikli v 14. storočí na významnej obchodnej križovatke Oravy, Liptova a Turca. Podľa inej starej povesti pomenovanie Kraľovian siaha do roku 1241. Uhorský panovník Belo IV. utekal na sever pred Tatarmi, prišiel so svojím sprievodom k sútoku Oravy a Váhu, utáboril sa tu a pobudol. Miesto začali volať „Kiralyihaza“ a názov mu ostal, aj keď Belo IV. z Kraľovian odišiel.

Prví osadníci Kraľovian pochádzali z Turian a najstarší zachovaný písomný údaj o už jestvujúcej osade je z roku 1363. V tejto listine sa spomína obchodná cesta zo Sučian do Kraľovian a Ružomberka. V roku 1420 sa spomínajú Kraľovany ako dedina patriaca Oravskému hradu, čiže bola kráľovským majetkom. Cestu z banských miest cez Kraľovany hore Oravou do Žywca najviac využívali Thurzovci na vývoz surovín. V rokoch 1596 a 1607 sa táto rybárska osada spomína sústavne vo vlastníctve Thurzovcov.

Od svojich počiatkov boli Kraľovany svojráznou dedinou. Oproti ostatným poddaným boli slobodní, lebo neplatili nijaké dane a zemepánovi odovzdávali jedinú naturálnu dávku ryby. Thurzovci mali z Kraľovian mimoriadny osoh. Zriadili tu tzv. suché mýto a vyberali poplatky od pltníkov. Juraj Thurzo v roku 1608 uzavrel s každou oravskou obcou nový urbár, v ktorom popri ostatných dávkach prikázal každému sedliakovi dávať tri plte a platiť pltnícku daň. Alžbeta Thurzová, vdova po Jurajovi, uzavrela s oravskými mestečkami a dedinami v roku 1625 nový urbár, ktorým zvýšila peňažné, naturálne a robotné povinnosti poddaných. V Kraľovanoch bola jedna raľa richtárska a päť sedliackych. V čase súpisu mali Kraľovany 14 rodín asi 70 obyvateľov.

Thurzovci mali značné príjmy aj zo svojho hostinca v Kraľovanoch. Víno a pivo sa v ňom „šenkovalo“ po celý rok a odbyt mal neustály, lebo sa tu zastavovali pltníci, kupci i drevárski robotníci. Juraj Thurzo vybral za hostinského spoľahlivého Juraja Zábrezského zo Zábreže, ktorý tu začínal v roku 1604 počas Bočkajovho povstania. Dňa 12. marca 1647 mu udelil právo mlyna a píly v Kraľovanoch, k tomu pôdu a časť panskej hory. Kraľovanci sa zaoberali pltníctvom. Odtlačky pečatidla na listinách z 18. storočia sa nachádzajú v Štátnom oblastnom archíve v Bytči. Druhým zamestnaním Kraľovancov bolo drevorubačstvo a práca s drevom na pltnici či pltisku.

Kraľoviansky chotár bol kopcovitý, lesy tvorili vyše 1 000 hektárov. Hranice od Šútova viedli pozdĺž Šútovského potoka, od Párnice hore Bystričkou po Brezovu, od Stankovian po Tepličný a Záhradný potok, po vrch Šíp, od Krpelian, po vrch Kopa až k Šútovskému potoku.

V 18. storočí nastali na Orave pokojnejšie časy a už v prvých dvoch desaťročiach sa počet obyvateľov a domov zdvojnásobil. Kraľovany v roku 1715 mali 32 rodín, asi 160 obyvateľov. Na čele dediny stáli dediční richtári z rodov Kraľovanský, Gallo, Packan. Urbár Marie Terézie zrušil systém dedičných richtárov a zaviedol voľbu richtára a prísažných. V tomto období Oravský komposesorat rozšíril podnikanie v Kraľovanoch. Poniže mlyna a píly dal postaviť valchu na výrobu súkna a prenajímal podobne ako hostinec, mýto, obchod so soľou a voskom. Rozvoju obchodu prispela aj nová cesta z Kraľovian, hore Oravou po poľskú hranicu. V 70-tych rokoch 18. storočia ju vyprojektoval Michal Matejčík. Kráľovskú cestu začali stavať v roku 1801. Veľkú pohromu zažili Kraľovany počas povodne v roku 1813.

V 19. storočí nastal najväčší rozmach kraľovianskej pltnice a trval do roku 1943. V Kraľovanoch prenajali pltisko a uvažovali tu o výstavbe parnej píly. V nasledujúcom období sa stali križovatkou ciest vodných, železničných a vicinálnych. Výstavbou Košicko-bohumínskej železnice cez obec získali obyvatelia ďalšie pracovné miesta na stanici, pri úprave trate a cesty popri trati. Začiatkom storočia začali stavať oravskú údolnú železnicu Kraľovany – Suchá Hora. Vyvlastňovanie pozemkov v Kraľovanoch trvalo do roku 1905. V roku 1910 sa spomína v Kraľovanoch štátna telegrafná stanica. Poštový úrad do I. svetovej vojny v obci nebol, ale poštovú službu zabezpečoval obecný úrad. Všetky zásielky prijímal richtár alebo zástupca richtára. V roku 1906 bol postavený kovový most s 3 oblúkmi, ktorý odolal aj povodni v roku 1908. Do majetku spolku patrili aj mlyn, píla, kameňolom, ťažba piesku, štrku, rybolov a poľovné právo.

V 20. rokoch prevzal štrkopiesky Alexander Koubelka a založil Kraľovianske priemyselné podniky (v roku 1921). Dňa 6. júna 1938 vypukol požiar v hlavnom továrenskom objekte. Kraľovianske priemyselné podniky boli znárodnené v roku 1948. Od roku 1898 sa spolok urbalialistov vo svojej činnosti riadil lesným hospodárskym plánom. Vypracovali ho na desaťročné obdobie a obsahoval údaje o vlastníctve, porastoch, hospodárení, lesu škodlivých vplyvoch, ťažbe a zalesnení. Napríklad v roku 1934 boli .lesy v chotári rozdelené do troch hospodárskych skupín A, B, C. Kraľovianske lesy boli viackrát ohrozené požiarom, ktorý vypukol od iskier z komína idúceho vlaku. Najväčší bol dňa 11. apríla 1928 v lese Šuhajovo. Prvá svetová vojna kruto zasiahla do osudov ľudí.

V období medzi dvoma vojnami sa obec elektrifikovala. Dobrovoľný hasičský spolok v Kraľovanoch založili v roku 1895 a viedol ho učiteľ Gustáv Rosinský. V tom istom roku obec kúpila aj motorovú striekačku. Občania vystavili nové požiarne skladište, dve obecné ľadovne, plot okolo cintorína a každoročne opravovali mosty a cesty.

Dobrovoľný hasičský spolok (podľa nových predpisov ich organizovala Okresná hasičská jednota číslo 22 v Dolnom Kubíne) v obci vznikol v roku 1925. V tom čase mal spolok 21 členov. V roku 1930 bolo v obci založené Úverné družstvo.

V novembri 1935 žiadal starosta Krajinský úrad o povolenie konať v Kraľovanoch dobytčie trhy a jarmoky 4 – 6-krát v roku. Obec mala v tomto období 671 obyvateľov, zaoberali sa poľným a lesným hospodárením a plavením dreva po Orave a Váhu. Roľníci pestovali zemiaky, žito, ovos, jačmeň a kapustoviny, ale úroda nepostačovala miestnej spotrebe. Gazdovia si dňa 21. mája 1923 založili Roľnícku besedu. Napriek priaznivým podmienkam sa pomerne v malom množstve pestovali ovocné stromky.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny v septembri 1939 bol v Kraľovanoch zriadený dočasný pracovný tábor pre poľských utečencov. Kraľovanmi prechádzal transport výrobkov pre vojnu zo západu na východný front. Z tohto hľadiska bola obec dôležitým strategickým bodom neustále sledovaným. Dňa 18. februára 1945 obsadili nemeckí vojaci celú dedinu. Začiatkom apríla 1945 bola už takmer celá Orava oslobodená a Nemci v Kraľovanoch podmínovali a zničili mosty, tunel, trať a telefónne železničné stĺpy. Dňa 5. apríla ostalo v dedine asi 150 nemeckých vojakov držať front. V nedeľu 8. apríla začal boj o Kraľovany. K večeru Nemci ustúpili a okolo šiestej prišli do dediny československí vojaci.

Ôsmy jún 1948 sa stal pre obyvateľov Kraľovian pamätný. Obec postihla taká povodeň, akú nepamätali ani starí ľudia. Dažde trvali niekoľko dní. Ani takéto živelné pohromy nemohli zabrániť rozvoju obce. Koncom októbra sa svojpomocne začalo s výstavbou požiarnej strážnice. V jarných mesiacoch 1949 sa uskutočnila celoštátna akcia, zameraná na prevenciu proti tuberkulóze, pod názvom Ochrana proti TBC. Roľníci v Kraľovanoch boli organizovaní v Jednotnom zväze slovenských roľníkov. V marci 1950 sa uskutočnilo v celej Československej republike sčítanie ľudu. Celkový počet obyvateľov obce Kraľovany bol 642, počet domov v obci 118. Hustota osídlenia na 1 km2 bola 31,4 obyvateľa. 23. apríla 1951 sa uskutočnila „národná zmena“. Začala sa stavať požiarna zbrojnica, ktorú sa podarilo ukončiť v priebehu týždňa. Strážnica mala dve miestnosti. Jedna bola určená na spolkovú činnosť a druhá pre uskladnenie požiarnej techniky.

K 1. januáru 1952 vzniklo v Kraľovanoch polesie štátnych lesov, ktoré patrilo k správe lesného hospodárstva v Ľubochni. Už v predchádzajúcich rokoch venovali občania pozornosť obecnej škôlke ovocných stromčekov. Táto bola v roku 1951 ešte rozšírená. Rok 1953 bol plný zmien, ktoré sa dotýkali života ľudí aj v obci. 1. júna bol zrušený lístkový systém, uskutočnila sa aj mena peňazí. Aby občania nemuseli dochádzať mimo obce, bola v Kraľovanoch zriadená zubná ambulancia. Koncom roka 1955 bolo zrušené polesie štátnych lesov a lesy s výmerou 2 107 ha boli pričlenené k Lesnému závodu v Oravskom Podzámku. Veľmi rušný bol v obci rok 1957. V dňoch 21. – 22. apríla sa uskutočnilo obvodové cvičenie požiarnych železničných družstiev, ktoré usporiadala Traťová dištancia Žilina. Celoslovenské rybárske preteky, sa uskutočnili dňa 30. júna1957 na rieke Orave pri Bystričke. V roku 1958 obec postihla povodeň, ktorá narobila viac škôd ako povodeň v roku 1925. V roku 1959 zas obec ohrozovali ľadochody. V roku 1960 sa po tridsaťročnej prestávke začalo v lome za tunelom opäť s prácami na lámaní a mletí kameňa potrebného na úpravu ciest a železničných zvrškov. V lome sa prestalo pracovať v roku 1930, keď tu všetky zariadenia vyhoreli. Novej ťažby sa ujali železnice, hlavne pre svoju potrebu. V roku 1960 sa pokračovalo s budovaním ihriska a jeho zariadení. Hrubá stavba sociálnej budovy bola už postavená. Pracovalo sa na zakrytí strechy, na osádzaní okien a dverí. V októbri sa začalo s výstavbou činžového domu pri železničnej stanici. Proti povodniam a hlavne proti ľadochodom sa v roku 1960 začalo s výstavbou hrádze na pravej strane Váhu. l. marca 1961 sa uskutočnilo na celom území republiky sčítanie ľudu, domov a bytov. V obci bolo napočítaných 696 obyvateľov, z toho 337 mužov a 359 žien, 163 domov so 184 bytmi. Určitým oživením v obci bývali rybárske preteky. V roku 1961 sa uskutočnili najskôr krajské a v dňoch 10. – 11. júna aj celoštátne. V rokoch 1951-1961 v obci vládol dosť čulý stavebný ruch. Postavených bolo 23 nových rodinných domov. Stavebné a dopravné práce bolo možné zabezpečovať prostredníctvom miestnej prevádzky, v ktorej pracovala aj cukrárenská výroba.

Neustále ohrozovanie povodňami si vyžiadalo v roku 1962 zriadenie protipovodňovej komisie.  v roku 1965 sa na železničnej stanici vybudovala nákladná rampa pre Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky Žilina, prevádzka Kraľovany – Rieka. Táto sa však na dlhé roky stala znečisťovateľom životného prostredia v obci. Rozširovaním televízneho vysielania sa aj v Kraľovanoch ukázala potreba zabezpečenia lepšieho televízneho príjmu pre občanov. Zabezpečila sa stavba televízneho vykrývača v oblasti Tepličného potoka. S jeho stavbou sa začalo v roku 1966 a ukončený bol o rok neskôr.

Priaznivá spolupráca bola so štátnymi lesmi. Pre svojich zamestnancov vybudovali činžovný dom a podieľali sa na výstavbe asfaltovej cesty v Bystričke. Život v obci bol čiastočne ovplyvnený vyhlásením Národného parku Malá Fatra 3. januára 1967, do ktorého bolo začlenené aj okolie obce.

Významnou udalosťou bolo začatie výstavby obecného vodovodu v oblasti Tepličného potoka. Veľkou udalosťou v obci bola kolaudácia cestného obchvatu číslo 18 a jeho sprevádzkovanie. Významnou udalosťou bolo aj skolaudovanie a uvedenie do činnosti obecného vodovodu a tiež ukončenie generálnej opravy miestnej ZDŠ.V roku 1977 sa začalo s prípravami výstavby novej požiarnej zbrojnice, pokračovalo sa v prácach na materskej škole, ukončili sa práce na ZDŠ a kolaudovali sa šatne na ihrisku Telovýchovnej jednoty Lokomotíva Kraľovany.

V roku 1978 došlo v rámci integrácie malotriednych škôl k zrušeniu základnej školy a deti v školskom roku 1978/1979 začali dochádzať do školy v Párnici. V priebehu roka 1979 boli v obci rozmiestnené smetné nádoby, čím sa podarilo doriešiť vleklé problémy s odpadkami. V roku 1980 bola vybudovaná nová asfaltová cesta v doline Bystrička. Podieľali sa na tom štátne lesy. Do prevádzky dali osvetlenie železničnej stanice a úplne sa dokončili sociálne zariadenia na ihrisku .V roku 1982 bola premiestnená do Párnice aj obecná matrika. V roku 1983 sa medzi väčšie akcie zaradila rekonštrukcia osvetovej besedy, ktorá už bola v zlom stave. V roku 1984 bol daný do činnosti televízny vykrývač na vysielanie II. programu v lokalite Tepličný potok. V nasledujúcom roku bol za účasti početných hostí slávnostne otvorený železničný podchod. Jeho stavba výrazne zvýšila bezpečnosť cestujúcich na Oravu. Už nemuseli prechádzať pomedzi súpravy stojacich vlakov. Dokončilo sa vybudovanie vodovodnej prípojky na cintorín, vybudovanie prístrešku pre autobusovú zastávku, dokončili sa práce na klzisku, začali sa práce na tenisovom kurte, zakúpená a nainštalovaná bola nová rozhlasová aparatúra miestneho rozhlasu. V marci bolo zrušené pohostinstvo Šíp a budova bola poskytnutá závodu SEZ z Dolného Kubína na vytvorenie prevádzky. V roku 1987 bol v obci vyhlásený Program ochrany a tvorby životného prostredia do roku 1990. V roku 1987 sa pracovalo na oplocovaní cintorína, na športovom areáli, rekonštruovala sa strecha na materskej škole a miestnom osvetovom stredisku, rekonštruovala sa budova pre potreby SEZ.

Od začiatku druhej polovice 80-tych rokov sa stále častejšie v obci hovorilo o potrebe výstavby viacúčelovej budovy pre potreby MNV i kultúrno-spoločenské a ekonomické potreby. V priebehu rokov tento zámer dostával konkrétnu podobu. V roku 1988 sa pracovalo na dokončení rekonštrukcie materskej školy a osvetového strediska. Do života obce čiastočne zasiahlo aj vyhlásenie Národného parku Malá Fatra, čo pre obec znamenalo ďalšie obmedzenia v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Za chránený prírodný útvar bol vyhlásený aj tzv. Krpeliansky meander. Tu a na vodnej nádrži sa zdržiava väčšie množstvo vodného vtáctva.

V roku 1991 bol na Okresnom súde v Banskej Bystrici zaregistrovaný obecný podnik. Jeho vedúcim sa stal Vladimír Zrník. Obec si dala schváliť obecný erb, pečať a zástavu.

Môžete nás nájsť

ZAUJALO VÁS NIEČO NA NAŠEJ STRÁNKE
ALEBO MÁTE NA NÁS OTÁZKU ?
Zanechajte nám správu !

 

 
⇧ Naspäť hore ⇧