História obce

Vznik obce

Podľa jednej starej povesti siaha pomenovanie Kraľovian do roku 1241. Uhorský panovník Belo IV. vtedy utekal na sever pred Tatarmi, prišiel so svojím sprievodom k sútoku Oravy a Váhu, utáboril sa tu a pobudol. Miesto začali volať „Kiralyihaza“ a názov mu ostal, aj keď Belo IV. z Kraľovian odišiel.

Najstarší zachovaný údaj o už jestvujúcej osade však pochádza až z druhej polovice 14. storočia (konkrétne z roku 1363). V tejto listine sa spomína obchodná cesta vedúca zo Sučian cez Kraľovany do Ružomberka. Prví osadníci Kraľovian pochádzali z Turian. V tomto čase bola jedinou farou na Orave fara na Oravskom hrade. Do r. 1370 sa postupne organizovali farnosti vo Veličnej, Dolnom Kubíne, Tvrdošíne, Trstenej a Dubovej v terajšom Poľsku.

 

Kraľovany za čias Thurzovcov

Neskôr, v roku 1420, sa Kraľovany spomínajú ako dedina patriaca Oravskému hradu, bola teda súčasťou kráľovského majetku Thurzovcov.

Tí využívali najmä spomínanú obchodnú cestu, vedúcu cez Kraľovany hore Oravou do Žywca, na vývoz surovín. V 70-ych rokoch 15. storočia im problémy spôsoboval Peter Komorovský. Snažil sa získať úsek cesty z Tvrdošína do Žywca do svojho súkromného majetku a bohatnúť z poplatkov za prenos tovarov. Vleklý spor uzavrel panovník Ľudovít II. Na žiadosť Juraja, Alexandra a Jána Thurzovcov a po vypočutí mnohých svedkov vydal listinu o slobodnej kráľovskej ceste z Tvrdošína do Žywca.

Thurzovci pre svoj obchod potrebovali Oravu a nikdy sa nevzdali úsilia získať ju. Len čo sa im to podarilo, museli obmedziť rozpínavosť zemanov Platthyovcov v Čimhovej a Kraľovanoch. Liptovskí zemani Platthyovci dostali Kraľovany od Ľudovíta II. zámenou za majetky vo Zvolenskej župe. Zámenná zmluva sa nezachovala, ale vie sa o nej z protestov Platthyovcov v rokoch 1596 a 1607 proti vstupovaniu Thurzovcov do Kraľovian. Platthyovcom sa nepodarilo udržať Kraľovany a táto rybárska osada sa stále spomínala vo vlastníctve Thurzovcov.

Od svojich počiatkov boli Kraľovany svojráznou dedinou. Oproti ostatným poddaným boli slobodní, lebo neplatili nijaké dane a zemepánovi odovzdávali jedinú naturálnu dávku - ryby. Thurzovci mali totiž z Kraľovian mimoriadny osoh. Zriadili tu tzv. suché mýto a vyberali poplatky od pltníkov. Značné príjmy mali aj zo svojho Kraľovanského hostinca. Víno a pivo sa v ňom „šenkovalo“ po celý rok a odbyt mal neustály, lebo sa tu zastavovali pltníci, kupci i drevárski robotníci. Juraj Thurzo vybral za hostinského spoľahlivého Juraja Zábrezského zo Zábreže, ktorý tu začínal v roku 1604 počas Bočkajovho povstania. Dňa 12. marca 1647 mu udelil právo mlyna a píly v Kraľovanoch, k tomu pôdu a časť panskej hory.

Aj rozšírenie reformácie na Orave je spojené s Jurajom Thurzom a jeho otcom Fraňom. Juraj bol v rokoch 1609-1616 uhorským palatínom. Ešte v roku 1608 uzavrel s každou oravskou obcou nový urbár, v ktorom popri ostatných dávkach, prikázal každému sedliakovi dávať tri plte a platiť pltnícku daň. Po jeho smrti, o takmer 20 rokov neskôr, uzavrela jeho manželka Alžbeta Thurzová s oravskými mestečkami a dedinami nový urbár, v ktorom zvýšila peňažné, naturálne a robotné povinnosti poddaných. V Kraľovanoch bola jedna raľa richtárska a päť sedliackych. V čase súpisu mali Kraľovany 14 rodín a asi 70 obyvateľov, ktorí sa zaoberali najmä pltníctvom. Druhým zamestnaním Kraľovancov bolo drevorubačstvo a práca s drevom na pltnici či pltisku. Kraľovanský chotár bol kopcovitý, lesy tvorili vyše 1 000 hektárov. Hranice Kraľovian viedli od Šútova pozdĺž Šútovského potoka, od Krpelian, po vrch Kopa až k Šútovskému potoku, od Párnice zase hore Bystričkou po Brezovú a od Stankovian po Tepličný a Záhradný potok a po vrch Šíp.  

Kraľovany v 18. storočí

V 18. storočí nastali na Orave pokojnejšie časy a už v prvých dvoch desaťročiach sa počet obyvateľov a domov zdvojnásobil. V roku 1715 mali Kraľovany 32 rodín a asi 160 obyvateľov. Na čele dediny stáli dediční richtári z rodov Kraľovanský, Gallo, Packan. Urbár Márie Terézie však systém dedičných richtárov zrušil a zaviedol voľbu richtára a prísažných.

V tomto období Oravský komposesorát rozšíril podnikanie v Kraľovanoch. Poniže mlyna a píly dal postaviť valchu na výrobu súkna a prenajímal ju podobne ako hostinec, mýto či obchod so soľou a voskom. Rozvoju obchodu prispela aj nová cesta z Kraľovian, hore Oravou po poľskú hranicu. V 70-tych rokoch 18. storočia ju vyprojektoval Michal Matejčík. Túto Kráľovskú cestu začali stavať v roku 1801.

Odtlačky pečatidla na listinách, ktoré môžeme dnes nájsť v Štátnom oblastnom archíve v Bytči, pochádzajú práve z tohto obdobia.

 

Rozmach Kraľovian v 19. storočí

Napriek veľkej pohrome, ktorú Kraľovany zažili počas povodne v roku 1813, nastal v tomto období najväčší rozmach kraľovanskej pltnice. Ten trval až do polovice 20. storočia. V Kraľovanoch prenajali pltisko a uvažovali tu o výstavbe parnej píly. Výstavbou Košicko-bohumínskej železnice, vedúcej cez obec, získali obyvatelia ďalšie pracovné miesta - na stanici, pri úprave trate a pri úprave cesty popri trati.

V roku 1895 bol založený Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý viedol učiteľ Gustáv Rosinský. V tom istom roku obec kúpila motorovú striekačku. Občania svojpomocne vystavili nové požiarne skladište, dve obecné ľadovne, plot okolo cintorína a každoročne opravovali mosty a cesty.

Spolok urbarialistov sa od roku 1898 vo svojej činnosti riadil lesným hospodárskym plánom. Vypracovali ho na desaťročné obdobie a obsahoval údaje o vlastníctve, porastoch, hospodárení, lesu škodlivých vplyvoch, ťažbe a zalesnení. Do majetku spolku patrili aj mlyn, píla, kameňolom, ťažba piesku, štrku, rybolov a poľovné právo. Kraľovanské lesy boli veľakrát ohrozované požiarom, ktorý vznikal od iskier z komína idúceho vlaku. Najväčší bol 11. apríla 1928 v lese Šuhajovo.

 

Začiatok 20. storočia v Kraľovanoch

Začiatkom 20. storočia začali stavať oravskú údolnú železnicu Kraľovany - Suchá Hora. V roku 1906 bol postavený kovový most s 3 oblúkmi, ktorý o dva roky odolal aj povodni. O ďalšie dva roky sa v Kraľovanoch spomína štátna telegrafná stanica. Poštový úrad nebol v obci až do prvej svetovej vojny, a tak poštovú službu zabezpečoval obecný úrad. Všetky zásielky prijímal richtár alebo zástupca richtára.

V roku 1912 si evanjelici v Kraľovanoch začali stavať kostol, a to na mieste prvej evanjelickej školy. Vybudovali ho v priebehu takmer dvoch rokov z kvádrov vyrobených firmou Koubelka v Kraľovanoch-Rieke. Slávnostne posvätený bol 19. októbra 1913 oravským seniorom a farárom pôsobiacim v Dolnom Kubíne – Pavlom Samuelom Novákom.*

V 20. rokoch prevzal štrkopiesky Alexander Koubelka a založil Kraľovianske priemyselné podniky (v roku 1921). Obec mala v tomto období 671 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľným a lesným hospodárením a plavením dreva po Orave a Váhu. Roľníci pestovali zemiaky, žito, ovos, jačmeň a kapustoviny, no úroda nepostačovala miestnej spotrebe. Gazdovia si preto dňa 21. mája 1923 založili Roľnícku besedu. Napriek priaznivým podmienkam sa pomerne v malom množstve pestovali aj ovocné stromky.

Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý podľa nových predpisov organizovala Okresná hasičská jednota číslo 22 v Dolnom Kubíne, vznikol v obci v roku 1925. V tom čase mal spolok 21 členov. V roku 1930 bolo v obci založené Úverné družstvo. Lesy v chotári boli v tom čase rozdelené do troch hospodárskych skupín - A, B, C. V novembri 1935 žiadal starosta Krajinský úrad o povolenie konať v Kraľovanoch dobytčie trhy a jarmoky, a to štyri až šesťkrát do roka. Dňa 6. júna 1938 vypukol požiar v hlavnom továrenskom objekte Kraľovianskych priemyselných podnikov. O desať rokov neskôr boli tieto priemyselné podniky znárodnené. V období medzi dvoma vojnami sa obec elektrifikovala.

*Viac o histórii evanjelickej cirkvi v Kraľovanoch nájdete po kliknutí na nasledovný odkaz - www.obeckralovany.sk/obec/historia-a-sucasnost-evanjelickej-cirkvi/

 

Kraľovany v čase 2. svetovej vojny

Po vypuknutí druhej svetovej vojny v septembri 1939 bol v Kraľovanoch zriadený dočasný pracovný tábor pre poľských utečencov. Kraľovanmi prechádzal transport výrobkov pre vojnu zo západu na východný front. Z tohto hľadiska bola obec dôležitým strategickým bodom, ktorý bol neustále sledovaný. Dňa 18. februára 1945 obsadili nemeckí vojaci celú dedinu. Zničili v nej mosty, tunel, trať aj telefónne železničné stĺpy. Síce bola začiatkom apríla 1945 oslobodená už takmer celá Orava, v Kraľovanoch ešte stále ostalo držať front asi 150 nemeckých vojakov. V nedeľu, 8. apríla toho roku, začal boj aj o Kraľovany. K večeru, okolo šiestej, prišli do dediny československí vojaci a Nemci ustúpili.

 

Povojnový čas

Ôsmy jún 1948 sa stal pre obyvateľov Kraľovian pamätný. Obec postihla taká povodeň, akú nepamätali ani starí ľudia. Dažde trvali niekoľko dní. Avšak, ani takéto živelné pohromy nemohli zabrániť rozvoju obce. Ešte koncom októbra 1948 sa svojpomocne začalo s výstavbou požiarnej strážnice, ktorú dokončili o tri roky neskôr (23. apríla 1951). Strážnica mala dve miestnosti. Jedna bola určená na spolkovú činnosť a druhá pre uskladnenie požiarnej techniky.

V jarných mesiacoch 1949 sa v celej Československej republike uskutočnila akcia, zameraná na prevenciu proti tuberkulóze, pod názvom Ochrana proti TBC. O rok neskôr sa zase v celej republike uskutočnilo sčítanie ľudu. Celkový počet obyvateľov obce bol 642, počet domov 118. Hustota osídlenia na 1 km² bola 31,4 obyvateľa.

Päťdesiate roky boli rušné a plné zmien, ktoré sa dotýkali života ľudí aj obce. Išlo napríklad o rozšírenie obecnej škôlky ovocných stromčekov, ktorej bola už niekoľko rokov venovaná zvláštna pozornosť. Ďalej sa zrušil lístkový systém, vznikol Jednotný zväz slovenských roľníkov a dokonca sa v obci zriadila zubná ambulancia. V tomto desaťročí sa tiež postavilo až 23 nových rodinných domov. K 1. januáru 1952 síce vzniklo v Kraľovanoch polesie štátnych lesov, ktoré patrilo k správe lesného hospodárstva v Ľubochni. Avšak, už koncom roka 1955 bolo toto polesie zrušené a lesy s výmerou 2 107 ha boli pričlenené k Lesnému závodu v Oravskom Podzámku. O dva roky neskôr, v dňoch 21.-22. apríla, sa uskutočnilo obvodové cvičenie požiarnych železničných družstiev, ktoré usporiadala Traťová dištancia Žilina a na rieke Orava pri Bystričke sa 30. júna toho roku konali celoslovenské rybárske preteky. V roku 1958 obec postihla povodeň väčšia ako tá v 20. rokoch a rok na to ju ohrozovali ľadochody.

 

60. roky v Kraľovanoch

V roku 1960 sa začalo v lome za tunelom opäť s prácami na lámaní a mletí kameňa potrebného na úpravu ciest a železničných zvrškov. Stalo sa tak po tridsaťročnej prestávke, keď tu všetky zariadenia vyhoreli. Novej ťažby sa ujali železnice, hlavne pre svoju potrebu. V októbri sa začalo s výstavbou činžového domu pri železničnej stanici a pokračovalo sa aj s budovaním ihriska a jeho zariadení. Hrubá stavba sociálnej budovy bola už postavená. Pracovalo sa na zakrytí strechy, na osádzaní okien a dverí. Proti povodniam a hlavne proti ľadochodom sa začalo aj s výstavbou hrádze na pravej strane Váhu a zriadila sa protipovodňová komisia.

Na začiatku marca roku 1961 sa uskutočnilo na celom území republiky ďalšie sčítanie ľudu, domov a bytov. V Kraľovanoch bolo napočítaných 696 obyvateľov, z toho 337 mužov a 359 žien, 163 domov so 184 bytmi. V tomto roku sa tiež po štyroch rokoch uskutočnili najskôr krajské a 10.-11. júna aj celoštátne rybárske preteky. Rozširovaním televízneho vysielania sa aj v Kraľovanoch ukázala potreba zabezpečenia lepšieho televízneho príjmu pre občanov. Z toho dôvodu sa zabezpečila stavba televízneho vykrývača v oblasti Tepličného potoka, ktorá trvala vyše roka. V tejto oblasti sa tiež začalo s výstavbou obecného vodovodu, ktorého skolaudovanie a uvedenie do činnosti bolo významnou udalosťou. Takouto obdobnou udalosťou bola aj kolaudácia obchvatu číslo 18.

V roku 1965 sa na železničnej stanici vybudovala nákladná rampa pre Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky Žilina, prevádzka Kraľovany - Rieka. Táto sa však na dlhé roky stala znečisťovateľom životného prostredia v obci. Priaznivá spolupráca bola však so štátnymi lesmi. Pre svojich zamestnancov vybudovali činžovný dom a podieľali sa na výstavbe asfaltovej cesty v Bystričke. Vyhlásením Národného parku Malá Fatra (3. januára 1967) bol život v obci čiastočne ovplyvnený, keďže bolo do neho začlenené aj značné okolie obce. Znamenalo to totiž obmedzenia v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve.

 

Kraľovany od 70. rokov až po 90-te

V roku 1977 sa začalo s prípravami výstavby novej požiarnej zbrojnice, pokračovalo sa v prácach na materskej škole, ukončili sa práce na ZDŠ a kolaudovali sa šatne na ihrisku Telovýchovnej jednoty Lokomotíva Kraľovany. Rok na to došlo, v rámci integrácie malotriednych škôl, k zrušeniu základnej školy a deti v školskom roku 1978/1979 začali dochádzať do školy v Párnici. O pár rokov neskôr (1982) bola do Párnice premiestnená aj obecná matrika.

V priebehu roka 1979 boli v obci rozmiestnené smetné nádoby, čím sa podarilo doriešiť vleklé problémy s odpadkami. V ďalšom roku bola zase vybudovaná nová asfaltová cesta v doline Bystrička, na ktorej sa podieľali štátne lesy. Do prevádzky sa dalo osvetlenie železničnej stanice a úplne sa dokončili sociálne zariadenia na ihrisku.

V roku 1983 sa medzi väčšie akcie zaradila rekonštrukcia osvetovej besedy, ktorá bola už v dosť zlom stave. Do činnosti bol v roku 1984 daný aj televízny vykrývač na vysielanie II. programu v lokalite Tepličný potok. V nasledujúcom roku bol za účasti početných hostí slávnostne otvorený železničný podchod. Jeho stavba výrazne zvýšila bezpečnosť cestujúcich na Oravu. Už nemuseli prechádzať pomedzi súpravy stojacich vlakov. Dokončilo sa vybudovanie vodovodnej prípojky na cintorín, vybudovanie prístrešku pre autobusovú zastávku, dokončili sa práce na klzisku, začali sa práce na tenisovom kurte, zakúpená a nainštalovaná bola nová rozhlasová aparatúra miestneho rozhlasu. V marci roku 1985 bolo zrušené pohostinstvo Šíp a budova bola poskytnutá závodu SEZ z Dolného Kubína. Dva roky na to bol v obci vyhlásený Program ochrany a tvorby životného prostredia, ktorý trval až do roku 1990. V roku 1987 sa zase pracovalo na tvorbe oplotenia na cintoríne a v športovom areáli. Rekonštruovala sa tiež strecha na materskej škole, na miestnom osvetovom stredisku a rekonštrukciou si prešla aj budova pre potreby SEZ. Od začiatku druhej polovice 80-tych rokov sa stále častejšie v obci hovorilo o potrebe výstavby viacúčelovej budovy pre potreby MNV i pre kultúrno-spoločenské a ekonomické potreby. V priebehu rokov tento zámer dostával konkrétnu podobu.

V roku 1991 bol na Okresnom súde v Banskej Bystrici zaregistrovaný obecný podnik. Jeho vedúcim sa stal Vladimír Zrník. Obec si dala schváliť obecný erb, pečať a zástavu.

  Kompletnú galériu historických fotografií nájdete po kliknutí na nasledujúci odkaz - www.obeckralovany.sk/galeria/historia-obce/.

História a súčasnosť evanjelickej cirkvi v Kraľovanoch

Najstarší zachovaný údaj o už jestvujúcej osade Kraľovany pochádza z druhej polovice 14. storočia (konkrétne z roku 1363). V tejto listine sa spomína obchodná cesta vedúca zo Sučian cez Kraľovany do Ružomberka. Obyvatelia Kraľovian patrili v tomto čase do nitrianskeho archidiakonátu Trnavskej ostrihomskej arcidiecézy a pod farnosť v Komjatnej pri Ružomberku.

Cirkev za čias Thurzovcov

Ešte začiatkom 14. storočia bola jedinou farou na Orave fara na Oravskom hrade. Do r. 1370 sa však postupne organizovali farnosti vo Veličnej, Dolnom Kubíne, Tvrdošíne, Trstenej a Dubovej v terajšom Poľsku. V roku 1580 ich už bolo už sedem, a to plus Žaškov a Zábrež. Za čias Thurzovcov, majiteľov Oravského hradu, došlo na Orave aj k rozšíreniu reformácie. Rozšírenie sa spája najmä s osobou Fraňa Thurzu a jeho syna Juraja. Juraj bol v rokoch 1609-1616 uhorským palatínom (ktorý je po panovníkovi prvý muž v krajine s rozsiahlou mocou). Hneď po roku pôsobenia sa stal kľúčovou postavou prvej zákonodarnej synody evanjelickej cirkvi konajúcej sa v Žiline, ktorá priniesla organizačnú štruktúru evanjelickej cirkvi na území Slovenska. Práve vďaka nej sa evanjelická cirkev úplne osamostatnila od cirkvi katolíckej. Dnes je toto obdobie považované za vrchol protestanizmu na Orave.

Cirkevné zbory z Oravy, Liptova a Trenčianskej stolice sa stali súčasťou Bytčianskej evanjelickej superitendencie, na čele ktorej bol Eliáš Láni. Hneď rok na to vykonal na Orave prvú kanonickú vizitáciu. Kraľovany patrili pod veličniansky cirkevný zbor, a to spolu s: Veľkou Vsou (Veličnou), Porubou, Zábrežom, Zázrivou, Párnicou, Istebným, Zahrabovom, Revišným, Gäcelom a Veľkým a Malým Bystercom. Aj keď sú mnohé záznamy v protokole napísané po latinsky, predsa len prevládala slovenčina, premiešaná nárečovými výrazmi i slovami z biblickej češtiny. V roku 1650 bola vykonaná druhá kanonická vizitácia, superitendentom Joachimom Kalinkom z Ilavy, ktorý vtedy navštívil všetkých 11 zborov.

Cirkev v druhej polovici 17. storočia

Oravský župan gróf Mikuláš Draškovič prikázal dňa 2. júna 1672, na priamy rozkaz kráľa Leopolda I., vrátiť katolíkom všetky cirkevné majetky. Na Orave bolo preto evanjelikom odňatých všetkých 10 kostolov. Z Poľska prenikali na územie Oravy krakovskí jezuiti, ktorí celú jej severnú časť často násilím úplne rekatolizovali. Hŕstky verných evanjelikov si preto robili služby Božie na tajných miestach.

zdroj fotografie: www.istebne.sk

Po Šopronskom sneme, v roku 1681, si na základe artikúl (zákonných článkov) dolnooravskí evanjelici postavili kostol v Istebnom. Tento snem zvolal Leopold I. pod tlakom povstania Imricha Tököliho a prijal 82 artikúl z nich dva súviseli s náboženskými slobodami.

Keď dva roky na to vyhorela celá Veličná, prenieslo sa sídlo Oravskej župy (administratívne centrum) do Dolného Kubína. V Istebnom začal presne 4. júna 1688 pôsobiť prvý kňaz novovytvoreného artikulárneho zboru Štefan Clementis. K tomu zboru sa prčlenil aj veličniansky zbor so svojimi filiami (teda aj Kraľovany). Kňaz slúžil až do roku 1709. V Istebnom mohli deti navštevovať aj cirkevnú školu. Aj keď vyučovanie nebolo povinné, niektoré deti z Kraľovian ju navštevovali.

V roku 1763 bola v Kraľovanoch postavená zvonica. Na zvone sa nachádzal nápis „Sit nomen Domini benedictum“ a pravdepodobne bol odňatý počas prvej svetovej vojny.

19. storočie a prvá evanjelická škola v Kraľovanoch

V roku 1810 si v Kraľovanoch postavili prvú evanjelickú školu. Bola to drevená budova postavená na mieste, kde v súčasnosti stojí kostol. V čase od Všech svätých až do Juraja učil deti písať, čítať a cirkevné dejiny remeselnícky majster Sondermacher. Ten sa inak zaoberal výrobou spiežovcových zvoncov a kovových spon na haleny.

Do zvonice bol v roku 1815 zakúpený druhý zvon s nápisom „Fudit S, Palisch, Cremnitz“. Dnes sa tento zvon nachádza v Oravskom skanzene v Zuberci.

Keď o 22 rokov neskôr (1837) zničil evanjelickú školu požiar, postavili si evanjelici novú. Krátku dobu v nej vyučoval aj Leopold Bruck, potom však odišiel do Dolného Kubína pracovať ako správca pozemkovej knihy. Tretím učiteľom sa tak stal Daniel Matheides z Nemeckej Ľupče a následne, od roku 1862, vyučoval Ján Rosinský pochádzajúci z Liskovej, inak známy ako čižmársky majster.

Škola predstavovala aj miesto služieb Božích. Tie každú nedeľu vykonával učiteľ podľa predpísaného poriadku. Kázeň čítal z postily (zbierka básní). V nedeľu po Novom roku, v nedeľu po Veľkej noci a v nedeľu po sv. Štefanovi vykonával služby Božie evanjelický farár z Istebného. V roku 1871 vykonal v Kraľovanoch kanonickú vizitáciu biskup Dr. Ľudovít Geduly. V tejto vizitácii je zaznačené: „sviatosť dňa nedeľného rušená býva pltnicou a kupeckýcmi záležitosťami“. Podobná sťažnosť sa spomína ešte aj o vyše štyridsať rokov neskôr (1928).

Takto evanjelická škola fungovala až do roku 1876, kedy bola vyhlásená za štátnu. Služby Božie sa potom vykonávali v súkromnom dome.

Tretia evanjelická škola a výstavba kostola v Kraľovanoch

Na pozemku, ktorý obci predal Leo Freier, si evanjelici v roku 1909 postavili novú školu. Táto nová školská budova mala dve učebne, jeden kabinet a dva učiteľské byty. Náboženstvo sa vyučovalo dva krát do týždňa evanjelickým farárom. Budova školy stojí v Kraľovanoch až do dnes – využívaná je ako sídlo farského úradu.

Biskup Henryk Geduly vykonal dňa 29. júna 1912 kanonickú vizitáciu v Istebnom. Ako bolo napísané do zápisnice, v tom čase mal cirkevných zbor 1 760 duší: Istebné – 371, Párnica – 985, Kraľovany – 278, Zázrivá – 88, Gäcel – 38. O Kraľovanoch sa napísalo: „V Kraľovanoch majú štátnu školu, v ktorej sa odbavujú trikrát služby Božie s prislúžením Večere Pánovej – inak odbavuje učiteľ. V Kraľovanoch majú zvonicu s dvoma zvonami. Jeden z roku 1763 s nápisom: Sit Nomen Domini benedictum, druhý z roku 1815 má nápis: Fudit S, Palisch, Cremnitz.“ Biskup Geduly doporučoval v Kraľovanoch pristaviť modlitebňu.

V tom samom roku si evanjelici v Kraľovanoch, na mieste prvej evanjelickej školy, začali stavať kostol. Vybudovali ho v priebehu takmer dvoch rokov z kvádrov vyrobených firmou Koubelka v Kraľovanoch-Rieke. Slávnostne posvätený bol 19. októbra 1913 (v 22. nedeľu po sv. Trojici) oravským seniorom a farárom pôsobiacim v Dolnom Kubíne – Pavlom Samuelom Novákom.

Len o mesiac skôr (konkrétne 23. 9. 1913) sa v Istebnom rozhodovalo o výstavbe fary. V tom čase tam slúžil farár a konsenior Ján Miloslav Hroboň. Evanjelici z Kraľovian sa však na výstavbe odmietli finančne podieľať. Spoločne s Párnicou sa tak rozhodli, že konvent v Istebnom opustia. Dôvodom na odtrhnutie sa od matkocirkvi bola aj veľká vzdialenosť Kraľovian od Istebného. K odtrhnutiu sa došlo až na konvente dňa 19. septembra 1921, kedy vznikol aj samostatný cirkevný zbor v Párnici s dcérocirkvou v Kraľovanoch.

O dva roky neskôr, za účinkovania Júliusa Jamnického, bol do veže kraľovanského kostola zakúpený nový zvon, ktorý má nápis: „Evanj. a. v. dcérocirkev Kraľovany – 1923 – Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľudom dobrej vôle“. Druhý zvon bol dokúpený až v roku 1970 s nápisom: „F. Švéda – 1970“.

Začiatkom roka 1945 poškodila veľkú časť krytiny a chrámové zariadenie vojna a živelná pohroma. Napriek tomu bol už v tom istom roku opravený do súčasnej podoby. O desať rokov neskôr (1955), za farára Jána Demku, bola pristavená zborová sieň aj sakrestia. Pri 50. výročí prvej posviacky bol kostol nanovo vymaľovaný. Takto obnovený chrám posvätil brat senior Juraj Lukáč. Počas pôsobenia farára Milana Nosála sa v chráme taktiež previedli viaceré opravy a úpravy a pri 80. výročí posvätenia sa pristúpilo ku generálnej oprave – nové elektrické kúrenie, nové lavice, maľba vnútorných priestorov, atď. Tieto práce boli dotované darom zo Svetového luteránskeho zväzu, vo výške 200 000 Kčs. Pri tomto okrúhlom výročí (rok 1993) bol chrám opäť posvätený bratom seniorom Michalom Hudákom z Liptovského Petra.

Nové dejiny evanjelickej cirkvi v Kraľovanoch

Dňa 6. mája 2000 sa dištriktuálne presbyterstvo Východného dištriktu zaoberalo žiadosťou dcérocirkvi Kraľovany o vytvorenie samostatného cirkevného zboru. Túto žiadosť schválilo a už o dva mesiace neskôr (presne 1. júla 2000) bol zriadený Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. v Kraľovanoch.

Funkcionári a presbyteri boli zvolení na zborovom konvente, ktorý sa konal 13. augusta toho roku. Zborovým dozorcom sa stal Bohuslav Kušnierik, zborovým poddozorcom Ján Had a kurátorom bol Dušan Had. Za pokladníčku zvolili Vilmu Mancelovú, účtovníčkou sa stala Alena Pešlová a predsedom Zborového hospodárskeho výboru Jozef Kraľovanský. Ing. Elena Babušiaková bola zapisovateľkou a Elena Vojčáková kostolníčkou. Za presbyterov boli zvolení: Viera Hadová, Jozef Kubinda, Eva Kubindová, Ing. Katarína Okoličániová, Vladimír Pĺžik, Dana Ševčíková a Anna Tatárová. Na zborovom konvente bol schválený aj Štatút CZ ECAV Kraľovany, ktorý bol následne potvrdený seniorálnym presbyterstvom Liptovsko-oravského seniorátu 5. marca 2001.

Do 30. júna pôsobil v cirkevnom zbore Párnica s dcérocirkvou Kraľovany farár Pavel Černaj. Odišiel do Dolného Sŕnia v Považskom senioráte. Celý júl a prvú polovicu augusta bol cirkevný zbor v Kraľovanoch administrovaný Bedrichom Ďurišom, konseniorom a farárom v Istebnom. Od 15. augusta začala v zbore pôsobiť nám. farárka Mária Kováčová. Na prelome rokov 2001-2002 bola bývala evanjelická škola prestavaná na súčasný farský úrad.

Posledné desaťročie cirkevného zboru

V roku 2007 bola pre cirkevný zbor menovaná, a o tri roky neskôr aj zvolená, farárka Zuzana Brdiarová.

Pri 95. výročí posvätenia kostola (r. 2008) sa dali vymeniť okná na kostole, zateplil sa strop a o rok neskôr sa zakúpili a posvätili nové nádoby k prisluhovaniu sviatosti Večere Pánovej.

Deň 12. jún 2011 sa mnohým občanom vryl do pamäte. V tento deň vznikol v kostole požiar, počas ktorého zhorel hrací stôl organu a zadymením a vysokou teplotou bol poškodený takmer celý kostol. Pri rekonštrukcii musel byť opravený organ, časť stropného zateplenia a interné nátery. Počas tejto rekonštrukcie sa zrekonštruovala aj sakrestia. Na pamiatku tohto dňa bol v cirkevnom zbore vyhlásený Deň pokánia, aby sa veriaci kajali pred Hospodinom, a to vždy v nedeľu po 12. júni.

Pri 100. výročí posvätenia chrámu bola prekrytá strecha na fare, rozšírený farský byt a vybudované prístrešky nad vchodmi do kostola a sakrestie. V roku 2017 sa zrekonštruovalo vykurovanie v kostole a rok na to prebehla rekonštrukcia zvonov.

 

Súčasnosť cirkevného zboru v Kraľovanoch

Cirkevný zbor v Kraľovanoch má v súčasnosti 272 členov (k 1. 10. 2022). Patrí tak medzi menšie cirkevné zbory Liptovsko-oravského seniorátu. Tvoria ho obce - Kraľovany, Rojkov, Stankovany, Švošov, Ľubochňa a Hubová. Služby Božie sa konajú každú v nedeľu o 8.30 hod. v chráme Božom v Kraľovanoch a v Ľubochni vždy párnu nedeľu na 3. poschodí Obecného úradu o 8.30 hod. Prisluhovanie sviatosti Večere Pánovej býva každoročne: 1. februárovú nedeľu, 4. pôstnu nedeľu, na Zelený štvrtok, počas konfirmačnej slávnosti, na Deň pokánia, Kajúcu nedeľu, 1. októbrovú nedeľu, 3. adventnú a 4. adventnú nedeľu. Viac informácii o živote v zbore nájdete aj na: https://kralovany.ecavlos.sk/

História železnice Kraľovany

Výraznejšie život v obci ovplyvnila výstavba Košicko - bohumínskej železnice a neskôr železnice na Oravu. Vážnejšie sa o železnici začalo uvažovať v 80 - tych rokoch minulého storočia, keď sa už rozhodovalo, kadiaľ má ísť. Tu vznikol problém, ktorý bol podnetom pre množstvo žiadostí, sťažností, článkov v novinách, ale aj debát o tom, kde pripojiť oravskú železnicu na Košicko - bohumínsku železnicu. Do úvahy prichádzali dve možnosti: Kraľovany a Ružomberok. Konečné prepočty ukázali, že je výhodnejšie budovať železnicu od Kraľovian, hoci aj s množstvom problémov v Kraľovianskej doline. Napojením Oravy na železničnú sieť Uhorska dávalo nádeje na hospodárske povznesenie tohoto kraja. Vzhľadom na vtedajšiu techniku samotná stavba železnice prebiehala pomerne rýchlo. Najťažší bol úsek cez Kraľoviansku dolinu, kde sa robil zásek do skaly. Na prvom úseku z Kraľovian do Oravského Podzámku bola doprava otvorená 20. 12. 1898. Na ďalšom úseku do Tvrdošína ju otvorili 18.6. 1899 a na poslednom do Suchej Hory 21. 12. 1899.

Najväčšie škody na železnici boli spôsobené koncom II. svetovej vojny. Na mnohých miestach bola trať rozrušená rýpadlami. Všetky mosty boli zničené a tunel pri Kraľovanoch zasypaný. Značne bol poškodený aj vozový park. Opravu železničnej trate a tunela robila Tatranská stavebná spoločnosť v Kraľovanoch a rekonštrukciu železničných mostov Tvorba, účastinná spoločnosť. Cez rekonštruovaný tunel prešiel prvý vlak 6. augusta 1945 o 10.23 hodine. K tomuto termínu bola železničná trať zrekonštruovaná po Veľký Bysterec.

Prvá stavba, do ktorej sa v obci pustili ihneď po prechode frontu ešte v spolupráci s vojakmi, bol cestný most smerom na Ružomberok. Bolo treba v prvom rade obnoviť dopravu. Postupne sa začínali aj ďalšie obnovovacie a rekonštrukčné práce na vojnou zničených alebo poškodených stavbách. Pri rekonštrukčných prácach na tuneli na Oravu vybudovali zamestnanci železnice jednu koľaj, aby mohli pred „oravský tunel“ dopraviť lokomotívu. Vytvorila sa tak možnosť dopravného spojenia na Oravu. V júli 1945 sa podarilo ukončiť opravu „oravského tunela“, a tak mohla byť otvorená železničná doprava aj na tejto trati. .

22. decembra 1 945 sa slávnostného otvorenia cestného mosta zúčastnil aj zástupca povereníctva dopravy Kazimír Bezek. Skoro po osemročnej tvrdej práci bola ukončená stavba "“dvojkoľajového kraľovianského tunela“. Začali práce na úpravách okolitého terénu. Stavba bola v tých rokoch prínosom aj pre obec - zamestnanie tu získalo viac jej obyvateľov. Železničná správa začala s výstavbou „bytovky“ pre svojich zamestnancov.

Ráno 1. mája 1949 pristavili železničiari zvláštny vlak do Dolného Kubína. Po návrate občanov z manifestácie sa Na pažitiach pri Váhu uskutočnila májová veselica. V plnom prúde boli aj práce na výstavbe druhej koľaje pre zdvojkoľajnenie trate Bohumín - Košice v „kraľovianskom úseku“. Pokročili aj práce na výstavbe železničného mosta cez rieku. Aktívnejšie sa začalo s prípravami na výstavbu novej železničnej stanice Kraľovany. Stará budova už nevyhovovala zvyšujúcemu sa cestovnému ruchu smerom na Oravu. Z významnejších akcií, ktoré sa dotkli života v obci, bolo ukončenie budovania dvojkoľajného úseku na hlavnej trati Bohumín-Košice. Vlaky začali pravidelne premávať aj po druhej koľaji. Išlo o úsek Kraľovany - Ľubochňa.