História obce

Vznik obce

Podľa jednej starej povesti siaha pomenovanie Kraľovian do roku 1241. Uhorský panovník Belo IV. vtedy utekal na sever pred Tatarmi, prišiel so svojím sprievodom k sútoku Oravy a Váhu, utáboril sa tu a pobudol. Miesto začali volať „Kiralyihaza“ a názov mu ostal, aj keď Belo IV. z Kraľovian odišiel.

Najstarší zachovaný údaj o už jestvujúcej osade však pochádza až z druhej polovice 14. storočia (konkrétne z roku 1363). V tejto listine sa spomína obchodná cesta vedúca zo Sučian cez Kraľovany do Ružomberka. Prví osadníci Kraľovian pochádzali z Turian. V tomto čase bola jedinou farou na Orave fara na Oravskom hrade. Do r. 1370 sa postupne organizovali farnosti vo Veličnej, Dolnom Kubíne, Tvrdošíne, Trstenej a Dubovej v terajšom Poľsku.

 

Kraľovany za čias Thurzovcov

Neskôr, v roku 1420, sa Kraľovany spomínajú ako dedina patriaca Oravskému hradu, bola teda súčasťou kráľovského majetku Thurzovcov.

Tí využívali najmä spomínanú obchodnú cestu, vedúcu cez Kraľovany hore Oravou do Žywca, na vývoz surovín. V 70-ych rokoch 15. storočia im problémy spôsoboval Peter Komorovský. Snažil sa získať úsek cesty z Tvrdošína do Žywca do svojho súkromného majetku a bohatnúť z poplatkov za prenos tovarov. Vleklý spor uzavrel panovník Ľudovít II. Na žiadosť Juraja, Alexandra a Jána Thurzovcov a po vypočutí mnohých svedkov vydal listinu o slobodnej kráľovskej ceste z Tvrdošína do Žywca.

Thurzovci pre svoj obchod potrebovali Oravu a nikdy sa nevzdali úsilia získať ju. Len čo sa im to podarilo, museli obmedziť rozpínavosť zemanov Platthyovcov v Čimhovej a Kraľovanoch. Liptovskí zemani Platthyovci dostali Kraľovany od Ľudovíta II. zámenou za majetky vo Zvolenskej župe. Zámenná zmluva sa nezachovala, ale vie sa o nej z protestov Platthyovcov v rokoch 1596 a 1607 proti vstupovaniu Thurzovcov do Kraľovian. Platthyovcom sa nepodarilo udržať Kraľovany a táto rybárska osada sa stále spomínala vo vlastníctve Thurzovcov.

Od svojich počiatkov boli Kraľovany svojráznou dedinou. Oproti ostatným poddaným boli slobodní, lebo neplatili nijaké dane a zemepánovi odovzdávali jedinú naturálnu dávku – ryby. Thurzovci mali totiž z Kraľovian mimoriadny osoh. Zriadili tu tzv. suché mýto a vyberali poplatky od pltníkov. Značné príjmy mali aj zo svojho Kraľovanského hostinca. Víno a pivo sa v ňom „šenkovalo“ po celý rok a odbyt mal neustály, lebo sa tu zastavovali pltníci, kupci i drevárski robotníci. Juraj Thurzo vybral za hostinského spoľahlivého Juraja Zábrezského zo Zábreže, ktorý tu začínal v roku 1604 počas Bočkajovho povstania. Dňa 12. marca 1647 mu udelil právo mlyna a píly v Kraľovanoch, k tomu pôdu a časť panskej hory.

Aj rozšírenie reformácie na Orave je spojené s Jurajom Thurzom a jeho otcom Fraňom. Juraj bol v rokoch 1609-1616 uhorským palatínom. Ešte v roku 1608 uzavrel s každou oravskou obcou nový urbár, v ktorom popri ostatných dávkach, prikázal každému sedliakovi dávať tri plte a platiť pltnícku daň. Po jeho smrti, o takmer 20 rokov neskôr, uzavrela jeho manželka Alžbeta Thurzová s oravskými mestečkami a dedinami nový urbár, v ktorom zvýšila peňažné, naturálne a robotné povinnosti poddaných. V Kraľovanoch bola jedna raľa richtárska a päť sedliackych. V čase súpisu mali Kraľovany 14 rodín a asi 70 obyvateľov, ktorí sa zaoberali najmä pltníctvom. Druhým zamestnaním Kraľovancov bolo drevorubačstvo a práca s drevom na pltnici či pltisku. Kraľovanský chotár bol kopcovitý, lesy tvorili vyše 1 000 hektárov. Hranice Kraľovian viedli od Šútova pozdĺž Šútovského potoka, od Krpelian, po vrch Kopa až k Šútovskému potoku, od Párnice zase hore Bystričkou po Brezovú a od Stankovian po Tepličný a Záhradný potok a po vrch Šíp.

 

Kraľovany v 18. storočí

V 18. storočí nastali na Orave pokojnejšie časy a už v prvých dvoch desaťročiach sa počet obyvateľov a domov zdvojnásobil. V roku 1715 mali Kraľovany 32 rodín a asi 160 obyvateľov. Na čele dediny stáli dediční richtári z rodov Kraľovanský, Gallo, Packan. Urbár Márie Terézie však systém dedičných richtárov zrušil a zaviedol voľbu richtára a prísažných.

V tomto období Oravský komposesorát rozšíril podnikanie v Kraľovanoch. Poniže mlyna a píly dal postaviť valchu na výrobu súkna a prenajímal ju podobne ako hostinec, mýto či obchod so soľou a voskom. Rozvoju obchodu prispela aj nová cesta z Kraľovian, hore Oravou po poľskú hranicu. V 70-tych rokoch 18. storočia ju vyprojektoval Michal Matejčík. Túto Kráľovskú cestu začali stavať v roku 1801.

Odtlačky pečatidla na listinách, ktoré môžeme dnes nájsť v Štátnom oblastnom archíve v Bytči, pochádzajú práve z tohto obdobia.

 

Rozmach Kraľovian v 19. storočí

Napriek veľkej pohrome, ktorú Kraľovany zažili počas povodne v roku 1813, nastal v tomto období najväčší rozmach kraľovanskej pltnice. Ten trval až do polovice 20. storočia. V Kraľovanoch prenajali pltisko a uvažovali tu o výstavbe parnej píly. Výstavbou Košicko-bohumínskej železnice, vedúcej cez obec, získali obyvatelia ďalšie pracovné miesta – na stanici, pri úprave trate a pri úprave cesty popri trati.

V roku 1895 bol založený Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý viedol učiteľ Gustáv Rosinský. V tom istom roku obec kúpila motorovú striekačku. Občania svojpomocne vystavili nové požiarne skladište, dve obecné ľadovne, plot okolo cintorína a každoročne opravovali mosty a cesty.

Spolok urbarialistov sa od roku 1898 vo svojej činnosti riadil lesným hospodárskym plánom. Vypracovali ho na desaťročné obdobie a obsahoval údaje o vlastníctve, porastoch, hospodárení, lesu škodlivých vplyvoch, ťažbe a zalesnení. Do majetku spolku patrili aj mlyn, píla, kameňolom, ťažba piesku, štrku, rybolov a poľovné právo. Kraľovanské lesy boli veľakrát ohrozované požiarom, ktorý vznikal od iskier z komína idúceho vlaku. Najväčší bol 11. apríla 1928 v lese Šuhajovo.

 

Začiatok 20. storočia v Kraľovanoch

Začiatkom 20. storočia začali stavať oravskú údolnú železnicu Kraľovany – Suchá Hora. V roku 1906 bol postavený kovový most s 3 oblúkmi, ktorý o dva roky odolal aj povodni. O ďalšie dva roky sa v Kraľovanoch spomína štátna telegrafná stanica. Poštový úrad nebol v obci až do prvej svetovej vojny, a tak poštovú službu zabezpečoval obecný úrad. Všetky zásielky prijímal richtár alebo zástupca richtára.

V roku 1912 si evanjelici v Kraľovanoch začali stavať kostol, a to na mieste prvej evanjelickej školy. Vybudovali ho v priebehu takmer dvoch rokov z kvádrov vyrobených firmou Koubelka v Kraľovanoch-Rieke. Slávnostne posvätený bol 19. októbra 1913 oravským seniorom a farárom pôsobiacim v Dolnom Kubíne – Pavlom Samuelom Novákom.*

V 20. rokoch prevzal štrkopiesky Alexander Koubelka a založil Kraľovianske priemyselné podniky (v roku 1921). Obec mala v tomto období 671 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľným a lesným hospodárením a plavením dreva po Orave a Váhu. Roľníci pestovali zemiaky, žito, ovos, jačmeň a kapustoviny, no úroda nepostačovala miestnej spotrebe. Gazdovia si preto dňa 21. mája 1923 založili Roľnícku besedu. Napriek priaznivým podmienkam sa pomerne v malom množstve pestovali aj ovocné stromky.

Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý podľa nových predpisov organizovala Okresná hasičská jednota číslo 22 v Dolnom Kubíne, vznikol v obci v roku 1925. V tom čase mal spolok 21 členov. V roku 1930 bolo v obci založené Úverné družstvo. Lesy v chotári boli v tom čase rozdelené do troch hospodárskych skupín – A, B, C. V novembri 1935 žiadal starosta Krajinský úrad o povolenie konať v Kraľovanoch dobytčie trhy a jarmoky, a to štyri až šesťkrát do roka. Dňa 6. júna 1938 vypukol požiar v hlavnom továrenskom objekte Kraľovianskych priemyselných podnikov. O desať rokov neskôr boli tieto priemyselné podniky znárodnené. V období medzi dvoma vojnami sa obec elektrifikovala.

*Viac o histórii evanjelickej cirkvi v Kraľovanoch nájdete po kliknutí na nasledovný odkaz – www.obeckralovany.sk/obec/historia-a-sucasnost-evanjelickej-cirkvi/

 

Kraľovany v čase 2. svetovej vojny

Po vypuknutí druhej svetovej vojny v septembri 1939 bol v Kraľovanoch zriadený dočasný pracovný tábor pre poľských utečencov. Kraľovanmi prechádzal transport výrobkov pre vojnu zo západu na východný front. Z tohto hľadiska bola obec dôležitým strategickým bodom, ktorý bol neustále sledovaný. Dňa 18. februára 1945 obsadili nemeckí vojaci celú dedinu. Zničili v nej mosty, tunel, trať aj telefónne železničné stĺpy. Síce bola začiatkom apríla 1945 oslobodená už takmer celá Orava, v Kraľovanoch ešte stále ostalo držať front asi 150 nemeckých vojakov. V nedeľu, 8. apríla toho roku, začal boj aj o Kraľovany. K večeru, okolo šiestej, prišli do dediny československí vojaci a Nemci ustúpili.

 

Povojnový čas

Ôsmy jún 1948 sa stal pre obyvateľov Kraľovian pamätný. Obec postihla taká povodeň, akú nepamätali ani starí ľudia. Dažde trvali niekoľko dní. Avšak, ani takéto živelné pohromy nemohli zabrániť rozvoju obce. Ešte koncom októbra 1948 sa svojpomocne začalo s výstavbou požiarnej strážnice, ktorú dokončili o tri roky neskôr (23. apríla 1951). Strážnica mala dve miestnosti. Jedna bola určená na spolkovú činnosť a druhá pre uskladnenie požiarnej techniky.

V jarných mesiacoch 1949 sa v celej Československej republike uskutočnila akcia, zameraná na prevenciu proti tuberkulóze, pod názvom Ochrana proti TBC. O rok neskôr sa zase v celej republike uskutočnilo sčítanie ľudu. Celkový počet obyvateľov obce bol 642, počet domov 118. Hustota osídlenia na 1 km² bola 31,4 obyvateľa.

Päťdesiate roky boli rušné a plné zmien, ktoré sa dotýkali života ľudí aj obce. Išlo napríklad o rozšírenie obecnej škôlky ovocných stromčekov, ktorej bola už niekoľko rokov venovaná zvláštna pozornosť. Ďalej sa zrušil lístkový systém, vznikol Jednotný zväz slovenských roľníkov a dokonca sa v obci zriadila zubná ambulancia. V tomto desaťročí sa tiež postavilo až 23 nových rodinných domov. K 1. januáru 1952 síce vzniklo v Kraľovanoch polesie štátnych lesov, ktoré patrilo k správe lesného hospodárstva v Ľubochni. Avšak, už koncom roka 1955 bolo toto polesie zrušené a lesy s výmerou 2 107 ha boli pričlenené k Lesnému závodu v Oravskom Podzámku. O dva roky neskôr, v dňoch 21.-22. apríla, sa uskutočnilo obvodové cvičenie požiarnych železničných družstiev, ktoré usporiadala Traťová dištancia Žilina a na rieke Orava pri Bystričke sa 30. júna toho roku konali celoslovenské rybárske preteky. V roku 1958 obec postihla povodeň väčšia ako tá v 20. rokoch a rok na to ju ohrozovali ľadochody.

 

60. roky v Kraľovanoch

V roku 1960 sa začalo v lome za tunelom opäť s prácami na lámaní a mletí kameňa potrebného na úpravu ciest a železničných zvrškov. Stalo sa tak po tridsaťročnej prestávke, keď tu všetky zariadenia vyhoreli. Novej ťažby sa ujali železnice, hlavne pre svoju potrebu. V októbri sa začalo s výstavbou činžového domu pri železničnej stanici a pokračovalo sa aj s budovaním ihriska a jeho zariadení. Hrubá stavba sociálnej budovy bola už postavená. Pracovalo sa na zakrytí strechy, na osádzaní okien a dverí. Proti povodniam a hlavne proti ľadochodom sa začalo aj s výstavbou hrádze na pravej strane Váhu a zriadila sa protipovodňová komisia.

Na začiatku marca roku 1961 sa uskutočnilo na celom území republiky ďalšie sčítanie ľudu, domov a bytov. V Kraľovanoch bolo napočítaných 696 obyvateľov, z toho 337 mužov a 359 žien, 163 domov so 184 bytmi. V tomto roku sa tiež po štyroch rokoch uskutočnili najskôr krajské a 10.-11. júna aj celoštátne rybárske preteky. Rozširovaním televízneho vysielania sa aj v Kraľovanoch ukázala potreba zabezpečenia lepšieho televízneho príjmu pre občanov. Z toho dôvodu sa zabezpečila stavba televízneho vykrývača v oblasti Tepličného potoka, ktorá trvala vyše roka. V tejto oblasti sa tiež začalo s výstavbou obecného vodovodu, ktorého skolaudovanie a uvedenie do činnosti bolo významnou udalosťou. Takouto obdobnou udalosťou bola aj kolaudácia obchvatu číslo 18.

V roku 1965 sa na železničnej stanici vybudovala nákladná rampa pre Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky Žilina, prevádzka Kraľovany – Rieka. Táto sa však na dlhé roky stala znečisťovateľom životného prostredia v obci. Priaznivá spolupráca bola však so štátnymi lesmi. Pre svojich zamestnancov vybudovali činžovný dom a podieľali sa na výstavbe asfaltovej cesty v Bystričke. Vyhlásením Národného parku Malá Fatra (3. januára 1967) bol život v obci čiastočne ovplyvnený, keďže bolo do neho začlenené aj značné okolie obce. Znamenalo to totiž obmedzenia v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve.

 

Kraľovany od 70. rokov až po 90-te

V roku 1977 sa začalo s prípravami výstavby novej požiarnej zbrojnice, pokračovalo sa v prácach na materskej škole, ukončili sa práce na ZDŠ a kolaudovali sa šatne na ihrisku Telovýchovnej jednoty Lokomotíva Kraľovany. Rok na to došlo, v rámci integrácie malotriednych škôl, k zrušeniu základnej školy a deti v školskom roku 1978/1979 začali dochádzať do školy v Párnici. O pár rokov neskôr (1982) bola do Párnice premiestnená aj obecná matrika.

V priebehu roka 1979 boli v obci rozmiestnené smetné nádoby, čím sa podarilo doriešiť vleklé problémy s odpadkami. V ďalšom roku bola zase vybudovaná nová asfaltová cesta v doline Bystrička, na ktorej sa podieľali štátne lesy. Do prevádzky sa dalo osvetlenie železničnej stanice a úplne sa dokončili sociálne zariadenia na ihrisku.

V roku 1983 sa medzi väčšie akcie zaradila rekonštrukcia osvetovej besedy, ktorá bola už v dosť zlom stave. Do činnosti bol v roku 1984 daný aj televízny vykrývač na vysielanie II. programu v lokalite Tepličný potok. V nasledujúcom roku bol za účasti početných hostí slávnostne otvorený železničný podchod. Jeho stavba výrazne zvýšila bezpečnosť cestujúcich na Oravu. Už nemuseli prechádzať pomedzi súpravy stojacich vlakov. Dokončilo sa vybudovanie vodovodnej prípojky na cintorín, vybudovanie prístrešku pre autobusovú zastávku, dokončili sa práce na klzisku, začali sa práce na tenisovom kurte, zakúpená a nainštalovaná bola nová rozhlasová aparatúra miestneho rozhlasu. V marci roku 1985 bolo zrušené pohostinstvo Šíp a budova bola poskytnutá závodu SEZ z Dolného Kubína. Dva roky na to bol v obci vyhlásený Program ochrany a tvorby životného prostredia, ktorý trval až do roku 1990. V roku 1987 sa zase pracovalo na tvorbe oplotenia na cintoríne a v športovom areáli. Rekonštruovala sa tiež strecha na materskej škole, na miestnom osvetovom stredisku a rekonštrukciou si prešla aj budova pre potreby SEZ. Od začiatku druhej polovice 80-tych rokov sa stále častejšie v obci hovorilo o potrebe výstavby viacúčelovej budovy pre potreby MNV i pre kultúrno-spoločenské a ekonomické potreby. V priebehu rokov tento zámer dostával konkrétnu podobu.

V roku 1991 bol na Okresnom súde v Banskej Bystrici zaregistrovaný obecný podnik. Jeho vedúcim sa stal Vladimír Zrník. Obec si dala schváliť obecný erb, pečať a zástavu.

 

Kompletnú galériu historických fotografií nájdete po kliknutí na nasledujúci odkaz – www.obeckralovany.sk/galeria/historia-obce/.