Geografické údaje

Kraľovany predstavujú vstupnú bránu do oravského regiónu, súčasne však leží mimo prirodzenej oblasti Oravy, v ľubochnianskom prielome, medzi pohoriami Malej a Veľkej Fatry na zvyškoch terás rieky Váhu, ktorá delí kraľoviansky priestor na dve časti. Severná časť patrí do pohoria Malej Fatry a južná časť do pohoria Veľkej Fatry. Chotárna hranica na západe prechádza dolinou Šútovského potoka. TU je totožná s hranicou Oravy a Turca po roklinu Tesnô, odkiaľ smeruje na severovýchod až na kótu Žebrák (1308 m.n.m.), ktorý predstavuje najvyšší bod katastra. Z tejto kóty sa stáča približne na juhovýchod a horskou rázsochou cez kóty 1136 m.n.m a 1152 m.n.m. medzi lokalitami Vyhnaná a Žiarec, klesá do doliny Bystrička. Touto dolinou a tiež dolinou rieky Oravy a Váhu. Odtiaľ smeruje horskou dolinou až ku kóte Kopa 1187 m.n.m.. Tu sa katastrálna hranica stáča na západ a horským chrbtom cez kóty 984 m.n.m., 783 m.n.m. kóta Sokol a 616 m.n.m., sledujúc hranicu regiónov Orava a Turiec, klesá do doliny rieky Váh. Zemský povrch kraľovianskeho chotára je značne členitý, predstavuje silne členitú veľhornatinu, kde vertikálna členitosť reliéfu dosahuje viac ako 640 m, miestami aj 700 m. Katastrálne územie Kraľovian patrí do povodia Váhu. Hlavnú riečnu os vytvárajú toky Oravy a Váhu, ktorých sútok v nadmorskej výške 430 m.n.m. sa nachádza na území katastra.