Loading...
Instagram Futbalnet

Cirkev

Za Thurzovcov sa stali Kraľovany evanjelickou obcou a do výstavby železnice všetci obyvatelia boli evanjelického vierovyznania. V ťažkých časoch protireformácie od roku 1686 patrili Kraľovany do matkocirkvi v Istebnom. V roku 1912 biskup Geduly doporučil v Kraľovanoch pristaviť i modlitebnicu. Veľká vzdialenosť do Istebného mala vplyv aj na snahy o odtrhnutie od tejto farnosti. Spolu s Párničanmi 23.9.1913 opustili konvent, na ktorom sa malo rozhodnúť o výstavbe fary v Istebnom. V tomto roku si obyvatelia Kraľovian dokončili kostolík (na mieste starej školy), ktorý posvätil konsenior Ján Hroboň. Kostolík bol postavený z kvádrov vyrobených firmou Koubelka. Najskôr bol pokrytý škridlou a v roku 1929 plechom. Snahy o odtrhnutie od farnosti v Istebnom sa podarilo realizovať až na konvente 19.9.1921. Odvtedy existoval samostatný cirkevný zbor v Párnici s fíliou v Kraľovanoch. Pôvodný cintorín v obci sa nachádzal na hornom konci pod Brezovom, vedľa pravej strany toku rieky Oravy. Výstavbou cesty na Oravu a neskôr (1871 - 1873) výstavbou Košicko- bohumínskej trate bol cintorín zrušený. Druhý pozemok pre cintorín bol vymeraný po pravej strane cesty na Oravu, oproti sútoku Oravy a Váhu. 31. 10. 1911 bol slávnostne otvorený a posvätený konseniorom Jánom Hroboňom z Istebného. Poslední zosnulí tu boli pochovaní v rokoch 1928 – 1929. V roku 1930 sa začalo opäť pochovávať do pôvodného cintorína medzi cestou a železničnou traťou, a to až do rokov 1941 - 1944. 5. apríla 1941 prišiel do obce prípis zakazujúci pochovávanie v cintoríne. Situácia však bola komplikovaná, lebo obec nevlastnila žiadne pozemky. Oravský komposesorát mal na brehu sklad, ktorý sa už nepoužíval od I. svetovej vojny. So žiadosťou o odpredanie tohoto pozemku pre potreby cintorína sa obec obrátila na Riaditeľstvo Oravského komposesorátu dňa 15. apríla 1941. Správny výbor Oravského komposesorátu na zasadnutí dňa 27. januára 1942 žiadosti vyhovel. 29. júna 1942 obec obdržala na cintorín výmer aj od Okresného úradu v Dolnom Kubíne. Márnicu a bránu od vody stavali murári zamestnaní pri stavbe dvojkoľajného tunela - v mesiaci september 1943. Kríž na bránu i nápis robil Jozef Špirko. Výsadba strieborných jedlí, jarabiny a líp sa vykonala v roku 1946 a železobetónoyú konštrukciu vchodovej brány urobili v roku 1948. V roku 1948 sa uskutočnila aj exhumácia 84 obyvateľov obce pochovaných v starom cintoríne. Ich telá boli prevezené do nového cintorína. O rok neskôr boli zakúpené tuje.

Môžete nás nájsť

⇧ Naspäť hore ⇧