Loading...
Instagram Futbalnet

Kultúra

Nárečie Kraľovian si zachovalo nielen najstaršie jazykové osobitnosti charakteristické pre stredné Slovensko, ale aj napriek istej geografickej odlúčenosti od ostatných obcí dolnej Oravy si udržali najvýraznejšie dolnooravské znaky. Jedným z hlavných prvkov kultúrno - osvetovej činnosti v obci sa po vojne stalo kino. Bola upravená miestnosť bývalej tanečnej sály, postavená premietacia kabína a z Vrútok bol zakúpený 32 milimetrový premietací prístroj. Zásluhu na tom mal Ervín Štangel. Prvý raz kino premietalo 10. januára 1947. Hľadisko bývalo plné. Miestnosť sa neskôr ukázala ako malá, a tak sa v mesiacoch júl - august uskutočnila prístavba. Otvorená bola pri príležitosti 3. výročia SNP. V preplnenej sále bolo 240 divákov. Nové kino dostalo názov Slovan. Úpravou sály občania získali aj priestor na spoločenskú činnosť či stretávanie občanov pri rôznych príležitostiach.
Po viacročnej prestávke divadelní ochotníci, ktorí boli združení pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Kraľovanoch, nacvičili a predstavili sa hrou Martina Rázusa Hana. Premiéra sa uskutočnila v novembri 1947. Sála bola plná. V decembri 1947 vznikla pri MNV Miestna osvetová rada. Jej úlohou bolo organizovať kultúrno - osvetovú činnosť v obci, koordinovať činnosť jednotlivých zložiek národného frontu na úseku kultúry. Už v nasledujúcom roku 1948 bola miestna osvetová rada organizátorom viacerých spoločenských a kultúrnych akcií, ktoré sa uskutočňovali obvykle pri významných výročiach a iných príležitostiach, ako napr. výstavky kníh v jesennom období, väčšinou v spolupráci s národnou školou. V januári 1949 sa začal ľudový kurz ruštiny, na ktorom sa zúčastnilo 18. záujemcov. Lektorkou. kurzu bola Oľga Cibuľová. Pri príležitosti založenia Hviezdoslavovej knižnice aj z obce Kraľovany sa do jej radov prihlásilo 20 obyvateľov. Veľa ďalších rokov sa knižnica stala dodávateľom hodnotnej literatúry pre svojich čitateľov. Dobre si v tomto období počínala aj obecná knižnica. V súťaži obecných knižníc získala 2. miesto. V jeseni 1949 bola v obci zriadená čitáreň v prednej časti národnej školy. Po roku 1950 sa veľmi často v rámci ľudovovýchovnej činnosti organizovali Týždne dobrej knihy, ktoré boli spojené s predajom kníh. Koncom roka 1952 bola založená v obci Osvetová beseda. Miestnosť mala v národnej škole. Každoročne a veľmi pravidelne sa uskutočňovala v obci oslava Medzinárodného dňa žien. Vždy tu vystupovali deti z národnej školy, neskôr, keď školu zrušili, to boli deti z materskej školy, ktoré si svojím milým vystúpením vždy získali srdcia prítomných matiek. Dobrá bola v tom čase spolupráca s vojakmi vnútornej stráže, ktorí strážili tunely a mali sídlo v Strečne. Títo často prichádzali s rôznymi programami a vystupovali pre miestnych občanov. V roku 1956 sa 27. júla uskutočnila na Pažitiach Letná mierová slávnosť. Úspešne začal pracovať aj rozhlasový krúžok – pripravoval programy do miestneho rozhlasu. Podobné aktivity pokračovali aj v ďalších rokoch. Často to boli akcie k výročiam, výstavky kníh atď. Ožila aj tradícia Fašiangov. V roku 1960 sa v dňoch 39. februára a 1. marca uskutočnila dvojdňová veselica spojená s ľudovými zvykmi, ktorú pripravili požiarnici. V roku 1964 v obci vychádzali obecné noviny Život pod Kopou. Vydaných bolo 8 čísiel. Noviny pripravovala redakčná rada pod vedením Jána Ševčíka. V roku 1968 začínalo zápasiť s problémami miestne kino. Obyvatelia obce dávali prednosť televízii. Zbor pre občianske záležitosti bol v obci založený v roku 1973. V roku 1974 sa prejavili problémy s činnosťou osvetovej besedy. Záujem o kultúru medzi občanmi klesal. Pracovala miestna knižnica, ktorú mala na starosti Elena Červíková. Kultúrnu činnosť aktivizoval hlavne Zväz žien a miestna škola. Deti svojimi vystúpeniami preklenuli nedostatok iných kultúrnych aktivít. Znovuoživenie v tejto oblasti nastalo v roku 1976 a neskôr, keď bol predsedom osvetovej besedy Ivan Čech - riaditeľ školy. Pozornosť venovali najmä uvítaniu detí do života a nezabúdali ani na starších občanov. V prvej polovici 80 - tych rokov problémy v organizovaní kultúrnych akcií spôsoboval hlavne nedostatok vhodných priestorov. Rôzne kultúrne programy pripravovali hlavne spoločenské organizácie. V roku 1988 sa podarilo získať finančné prostriedky na zakúpenie premietacieho prístroja, čím sa v obci obnovilo premietanie filmov. Nakoniec sa obec dočkala aj honosného kultúrneho stánku so sálou, javiskom i priestormi pre knižnicu. V roku 1996 sa tu presťahoval aj Obecný úrad.

Môžete nás nájsť

⇧ Naspäť hore ⇧