Cintorín

Pôvodný cintorín v obci sa nachádzal na hornom konci pod Brezovom, vedľa pravej strany toku rieky Oravy. Výstavbou cesty na Oravu a neskôr (1871 - 1873) výstavbou Košicko- bohumínskej trate bol cintorín zrušený. Druhý pozemok pre cintorín bol vymeraný po pravej strane cesty na Oravu, oproti sútoku Oravy a Váhu. 31. 10. 1911 bol slávnostne otvorený a posvätený konseniorom Jánom Hroboňom z Istebného. Poslední zosnulí tu boli pochovaní v rokoch 1928 – 1929. V roku 1930 sa začalo opäť pochovávať do pôvodného cintorína medzi cestou a železničnou traťou, a to až do rokov 1941 - 1944. 5. apríla 1941 prišiel do obce prípis zakazujúci pochovávanie v cintoríne.

Situácia však bola komplikovaná, lebo obec nevlastnila žiadne pozemky. Oravský komposesorát mal na brehu sklad, ktorý sa už nepoužíval od I. svetovej vojny. So žiadosťou o odpredanie tohoto pozemku pre potreby cintorína sa obec obrátila na Riaditeľstvo Oravského komposesorátu dňa 15. apríla 1941. Správny výbor Oravského komposesorátu na zasadnutí dňa 27. januára 1942 žiadosti vyhovel. 29. júna 1942 obec obdržala na cintorín výmer aj od Okresného úradu v Dolnom Kubíne.

Márnicu a bránu od vody stavali murári zamestnaní pri stavbe dvojkoľajného tunela - v mesiaci september 1943. Kríž na bránu i nápis robil Jozef Špirko. Výsadba strieborných jedlí, jarabiny a líp sa vykonala v roku 1946 a železobetónovú konštrukciu vchodovej brány urobili v roku 1948.

V roku 1948 sa uskutočnila aj exhumácia 84 obyvateľov obce pochovaných v starom cintoríne. Ich telá boli prevezené do nového cintorína. O rok neskôr boli zakúpené tuje.