Loading...
Instagram Futbalnet

Základné informácie

Kraľovany je malá slovenská obec nachádzajúca sa v okrese Dolný Kubín, v Žilinskom kraji. Leží na pomedzi riek Orava a Váh. Prvá zmienka o tejto obci pochádza zo 14. storočia, kedy boli Kraľovany súčasťou významnej obchodnej križovatky Oravy, Liptova a Turca. Táto skutočnosť trvá až do dnes, keďže i naďalej vedú okrajom obce strategické komunikácie, spájajúce spomínané tri okresy (Turiec, Liptov a Orava).  
Štát Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Dolný Kubín
Región Orava
Vodné toky Váh, Orava
Nadmorská výška 430 m n. m.
Súradnice 49°09′05″S 19°07′38″V 49° 9′ 5.04″ N, 19° 7′ 37.92″ E (49.1514°, 19.1272°)
Rozloha 18,81 km² (1 881 ha)
Hustota obyvateľov 22,91 obyv./km²
Prvá písomná zmienka o obci 1363
PSČ 027 51
Štatistická územná jednotka 509744
Evidenčné číslo vozidla - EČV DK
Telefónna predvoľba +421 43
Adresa obecného úradu Kraľovany 186

Demografické údaje

Počet obyvateľov v obci:
Rok Počet obyvateľov k 31.12. Počet narodených Počet zomretých
1970 678
1980 577
1991 495
2001 469
2010 461 8 7
2011 458
2015 442 6 4
2016 439 4 11
2017 434 6 6
2018 432 8 5
2019 431 5 5
2020 428 X X
Naša obec k 31. decembru 2019 mala:
  • 429 obyvateľov
Zmeny v priebehu roku 2019:
  • 5 detí sa narodilo
  • 10 ľudí sa odhlásilo z trvalého pobytu
  • 8 ľudí sa prihlásilo k trvalému pobytu
  • 5 ľudí zomrelo

Geografické údaje

Kraľovany predstavujú vstupnú bránu do oravského regiónu, súčasne však leží mimo prirodzenej oblasti Oravy, v ľubochnianskom prielome, medzi pohoriami Malej a Veľkej Fatry na zvyškoch terás rieky Váhu, ktorá delí kraľoviansky priestor na dve časti. Severná časť patrí do pohoria Malej Fatry a južná časť do pohoria Veľkej Fatry. Chotárna hranica na západe prechádza dolinou Šútovského potoka. TU je totožná s hranicou Oravy a Turca po roklinu Tesnô, odkiaľ smeruje na severovýchod až na kótu Žebrák (1308 m.n.m.), ktorý predstavuje najvyšší bod katastra. Z tejto kóty sa stáča približne na juhovýchod a horskou rázsochou cez kóty 1136 m.n.m a 1152 m.n.m. medzi lokalitami Vyhnaná a Žiarec, klesá do doliny Bystrička. Touto dolinou a tiež dolinou rieky Oravy a Váhu. Odtiaľ smeruje horskou dolinou až ku kóte Kopa 1187 m.n.m.. Tu sa katastrálna hranica stáča na západ a horským chrbtom cez kóty 984 m.n.m., 783 m.n.m. kóta Sokol a 616 m.n.m., sledujúc hranicu regiónov Orava a Turiec, klesá do doliny rieky Váh. Zemský povrch kraľovianskeho chotára je značne členitý, predstavuje silne členitú veľhornatinu, kde vertikálna členitosť reliéfu dosahuje viac ako 640 m, miestami aj 700 m. Katastrálne územie Kraľovian patrí do povodia Váhu. Hlavnú riečnu os vytvárajú toky Oravy a Váhu, ktorých sútok v nadmorskej výške 430 m.n.m. sa nachádza na území katastra.


kralovany_OM kralovany_PM

Prírodné podmienky

Prírodné podmienky   Pomerne veľké rozpätie nadmorskej výšky v katastrálnom území Kraľovian, relatívna blízkosť  hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry a skutočnosť, že kataster zasahuje aj do horských polôh  pohorí Malej  a Veľkej Fatry spôsobuje, žev ňom odrážajú klimatické pomery týchto pohorí. Hlavným znakom týchto pomeroch je ich premenlivosť -  náhle zmeny počasia rozličného charakterua náhle prechody z teplej do studenej periódy, so striedaním období so zrážkami a bez zrážok. Orientácia hrebeňa Krivánskej Malej Fatry tvorí barieru prenikaniu severného prúdenia smerom na juh, čo sa prejavuje relatívnepriaznivejšími teplotnými a vlhkostými pomermi. Prevažná časť Malej Fatry patrí do  mierne chladnej oblasti s priemernými januárovými teplotami od -4 do -7 stupňovcelsia a v júli od 16 – 20 stupňov celsia Pestrosť druhovej skladby rastlinstva vplýva rôznorodosť geologických, geomorfologických, pôdnych a orografických pomerov. Vplyv  týchto dvoch faktorov je znásobený polohou obce na styku dvoch pohorí Veľkej a Malej Fatry, na sútoku dvoch riek – Oravy a Váhu. O prírodných hodnotách územia svedčí fakt, že kataster je na území národného parku Malá Fatra a jeho ochranného pásma chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra . Z fytogeografického hľadiska začleňujeme vegetáciu katastrálneho územia obce Kraľovany do oblasti západokarpatskej flóry.  Cenné sú najmä zmiešané lesy s jedľou, ktorá sa tu spolu so smrekom a bukom veľmi dobre obnovuje. Nelesné spoločenstvá sú po floristickej stránke chudobné, pretože sú do značnej miery ovplyvnené hospodárkou činnosťou človeka, najmä z minulosti. Bohatá a vzácna je aj fauna cicavcov.  Zachovalá príroda Malej i Veľkej Fatry umožnila prežiť až do dnešnej doby šelmám, ktoré sú inde vyhubené. Tak je to u medveďa hnedého, vlka obyčajného, rysa ostrovida či mačky divej. Poľovnícky je významný jeleň obyčajný,  srnec hôrny a vzácna sviňa divá.

Môžete nás nájsť

⇧ Naspäť hore ⇧